DUBAJ -alebo čakanie na ďalší let

Autor: Zuzana Cutkova | 13.1.2017 o 14:15 | (upravené 13.1.2017 o 18:22) Karma článku: 5,41 | Prečítané:  1732x

Rozhodli sme sa cestovať Low cost a predsa len nebáť sa sem tam za niečo priplatiť. No na letenky máme určený nejaky strop a na jeho dosiahnutie treba rátať s často krát niekoľko hodinovými prestupmi.      

DUBAJ

Letecká spoločnosť Fly Dubaj ponúka celkom zaujímave ceny leteniek s častým prestupom v Dubaji. My sme tam mali 2x cca 24 hodinový pestup na ceste na a zo  Sri Lanky. 

Naštastie pre Slovensko je nejaký ten rok bezvízova povinnosť a tak bolo jasné, že neostaneme na letisku ale obehneme mesto. Prvý prestup sme si zajednali aj hotel v starej časti dubaja, nakoľko sme čo to chceli ušetriť. Izba bola veľká a čistá no akosi nás nenapadlo, že fajčiarska izba neznamená automaticky balkón  a tak o tom puchu si urobte predstavu každý sám.

Po prílete sme dali vonku rýchlu večeru a na pár hodín sme sa zvalili do postele, aby sme rano stihli niečo pobehať.

Ako prvé bolo samozrejme  navštívíť najvyššiu budovu Burj Khallifa. Tam sme sa dostali metrom a keď sme zistili ako je metro lacné, bolo rozhodnuté, že ďalšie hodiny iný prostriedok nevyužijeme. Cestovanie s ním je naozaj bezproblémové a aj keď tam maju odelené vozne pre mužov a ženy netreba sa toho báť. Ženy môžu bez problémov medzi chlapov, no chlapi v ženskom vagóne sú neprípustní.

 Metro nás zaviezlo priamo do nakupného centra v ktorom je mega veľké akvárko s nekonečným radom a vstupným, ktoré sme si radšej odpustili. No po vonkajšej strane je dosť dlhé sklo od akvária a tak sa da aj zadarmo pozrieť na podmorsky svet pod strechou nákupného centra. 

Jediná vec , do ktorej sme boli ochotní investovať bola vyhliadka  z Burj Khalify pri západe slnka. No  cena bola privysoká. Bohužiaľ si ju už presne nepamatám a tak nechcem dávať mätúce informácie. Metrom sme sa ešte odviezli na palmový ostrov no vy si túto zachadzku určite počas stop overu nechajte ujsť. Je to moc daľeko  a v podsase je to súkromný rezort a vidieť sa to podla môjho názoru oplati vidieť naozaj len z lietadla.  Cesta tam trvala o nečo dlhšie ako sme planovali a tak nám na plachetnicu, ( Burj al Arab) na ktorú sme mali v pláne sa zastaviť po ceste naspäť neostal čas. S nejakou menšou rezervou nám vychádzalo sa vrátiť už len na letisko. A tak sme aj spravili. No akosi  keď sme sa na informáciach pýtali ktorým metrom sa tam dostaneme nik nás neupozornil na fakt, že terminály sú tam dva a nás poslali samozrejme na ten nesprávny. A tak sme si zažili nenormálne stresy. Museli sme ešte vyberať prachy na taxi a to bolo zložitejšie, ako by sa zdalo nakoľko buď ATM nefungovalo, alebo neakceptovalo našu kartu. No na poslednú chvíľu sme zohnali peniaze a aj taxi no kým sa tak stalo mali sme pol hodinu do odletu. Jediné štastie bolo, že batožina s nami nevystupovala. S výrazom kocúra v čižmách zo Shreka sme dávali na každej kontrole  letenky pred tváre personálu s nádejou , že nás zdržiavať nebudú. Na všetkých sme mali štastie, pretože nás púšťali bez kontroly.  Jeden jediný, keby nás zastaví,  naša nizkonákladavá dovolenka by sa asi kapek predražila no to  nebol náš prípad a nakoniec napumpovaní adrenalínom sme mohli sadnúť s úsmevom na perách do lietadla.

Náš druhý prestup bol na silvestra. Tešili sme sa na ohňostroj ako malé deti a dúfali sme v krásne ukončenie cestovania napreč Sri Lankou, no nezvolili sme asi vhodné miesto. Ako inak jasne, že sme sa trepali do centra diania. Mohli sme my radšej asi ostať zakvasený na pláži a hlavný ohnostroj si pozrieť v telke. Ale my nie. Keď už sme tu tak to chceme mať z prvej rady. Bol to silvester 2015/2016 takže ak si spomínate horel tam hotel hneď oproti Burj Khalife. Na námestie sme sa už nedosltali a tak sme vystúpili zastávku skôr a na pešo si hľadali najlepšie miesto na zakvsenie a užitie si tej nádhery. Za mna osobne  to ale až taká nádhera nebola. Som fanúšik klasického ohňostroja . Tu len vybuchovalo z hora na dol stale dokola. Za mna nič moc.

 A najlepšie ako inak na záver

Po ohňostroji sa všetci vydali nejakým smerom a my ako ovečky za nimi... Veď možno idu na nejake pokračovanie nakoľko ten ohnostroj zase až tak dlho netrval. Asi po pol hoďke kráčania s davom sme si uvedomili , že ideme  iba s domácimi a naokolo takmer žiadne ženy. Tak sme sa otočili na päte a šli nazad k metru , že sa niekde ešte najeme a do odletu pospime na letisku. Ale tak teda nik z nás nečakal , že metro bude zavreté a ulice uzavreté, čo pre nás znamenalo nulovu šancu dostať sa na letisko a na pešo to bolo až moc ďaleko. Tak sme si objednali v nejakom fastfoode pri metre , že hneď ako otvoria ideme dnu. No ani po hodine nič, tak sme sa vybrali pešo na ďaľšiu stanicu a potom na ďaľšiu a na tej tretej sme sa dostali dnu kde nás čakal pohľad na mravenisko ľudí. Nenormálne niečo čo sa tam dialo. Asi po hodine naliehania , že nech nás pustia dnu , že nám ide lietado sme sa dnu aj dostali no tá tlačenica co tam bola. Ničo v štýle videí z číny kde majú personál na natláčanie ľudí do vlaku. Boli to najhoršie minúty môjho života. Pri tej davovej psychóze čo tam vznikla pri jednej zo staníc, keď sa už do aj tak preplneného vozňa vrhlo par madíkov som dostala úzkosť. Prejavuje sa to neschopnosťou sa nadýchnuť a u mna nekontrolovatelným plačom. Alebo skor striekaním sĺz, ktoré som nijako nemohla ovpyvniť. Prvý a dúfam , že aj posledný krat v živote som to musela zažiť.

Na križovatke metra kde sme mali prestupovať som daľšie cestovanie metrom po poslednom zážitku vylúčila a tak sme šli von chytiť nejaký taxi. Nik  zo zastavených nás na letisko ale zobrať nechcel, preťože je to vraj daleko a všade je zápcha. Nakoniec nás vzal mladý chalan co už mal po službe no peniaze čo sme mu ponúkali ho asi presvedčli. Za 15min sme boli na letisku pri správnom  terminály a zápcha nikde žiadna 

A tak sme si mohli konečne vydýchnuť a po tak náročnom dni ustlať pri našej bráne na zemi a trochu pospať pred cestou domov. 

Za mňa Dubaj už nikdy viac. Mesto je nadčasové čisté ale to je asi tak všetko. Nič ma neoslovilo natoľko aby som mala potrebu sa tam vrátit a stráviť tam nejaky čas. 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal bol plný emócií.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.


Už ste čítali?